zo života školy »

Náhoda chcela, že p. uč. Bacík sa v našej školskej telocvični stretol s pánom Thomasom Lachmannom, rodákom z Nemecka, momentálne žijúcim so svojou rodinou v Podkoniciach. Keďže pán učiteľ má dobré skúsenosti s autentickým vyučovaním na hodinách angličtiny, oslovil pána Lachmanna, či by sa neprišiel porozprávať s našimi žiakmi po nemecky. Ochotne súhlasil a žiaci ôsmych a deviatych ročníkov mali tak možnosť 19. a 20. apríla zažiť prvýkrát priamu komunikáciu s nemecky hovoriacim „lektorom“. Tu sú vyjadrenia niektorých z nich, ktorí si uvedomujú, aké dobré je vedieť dohodnúť sa vo viacerých jazykoch, čo však znamená sústavne na sebe pracovať a nebáť sa prekonať jazykovú bariéru: „Bolo to super, skoro všetko sme rozumeli, veľa nového sme sa dozvedeli (o Nemecku, zvykoch, tradičných jedlách). Také hodiny by sme mohli mať častejšie.“ (Kika a Mima z 8. A) „Je to iné rozprávať sa s Nemcom. Mali sme možnosť počuť ozajstný nemecký prízvuk. Isté veci sme nerozumeli, ale s pomocou pani učiteľky sme sa pána Thomasa spýtali, čo sme chceli. A tak sme sa o ňom všeličo dozvedeli. Bolo dobré, že si na nás našiel čas.“ (Timo z 8. B) Pán Lachmann nám sľúbil, že si to môžeme kedykoľvek zopakovať. Das macht doch viel Spass!

V stredu 5. apríla 2017 sme sa my, ôsmaci, zúčastnili na exkurzii do nášho hlavného mesta. Prvú zastávku sme mali pri soche rytiera Rolanda v historických uličkách Bratislavy. Povesť však hovorí, že ožíva na prelome starého a nového roka a na Veľký piatok, aby uctil pánov, ktorí za slobodu mesta položili svoj život. Tento jav však môže pozorovať jedine rodák z Bratislavy, ktorý v živote nikomu neublížil. Ďalej sme sa v Starom meste presunuli po Obchodnej ulici k Bratislavskému hradu a neskôr na nádvorie, kde sme sa boli pozrieť na osemdesiatpäťmetrovú studňu. Po návrate z hradu sme prešli na vyhliadkovú časť s panorámou Petržalky a hranicou s Rakúskom. Potom sme sa vrátili na Hlavné námestie, kde sme sa mohli pokojne poprechádzať a aj sa najesť. Z námestia sme odišli do Slovenského národného múzea s výstavou z obdobia doby ľadovej. Ďalšou zastávkou, a dá sa povedať hlavnou, na ktorú sa všetci tešili najviac, bola návšteva výrobných hál v automobilke Volkswagen. Najprv nás rozdelili na tri skupiny s vedúcimi, ktorí nás následne začali zasväcovať do samotnej výroby. Hneď, ako sme vošli do závodu, nám bolo jasné, že je to na úplne inej úrovni než akýkoľvek iný závod na Slovensku. Vyzeralo to tam ako v sci-fi filme. Nakoniec sme si ešte mohli vyskúšať, ako sa sedí v novučičkých autách a prezrieť si ich interiér. Našou konečnou zastávkou sa stal hrad Devín s legendou o princeznej, ktorá skočila z veže do rieky a prezreli sme si aj výstavku starovekých predmetov, ktoré boli nájdené na tomto území. Po odchode z hradu sme v jeho blízkosti spozorovali skupinku ľudí s kameramanom. Najprv sme mali pocit, že ide o redaktora niektorej našej televízie. Avšak neskôr vysvitlo, že to natáčajú jednu zo scén pokračovania filmu Perinbaba. Mali sme možnosť uvidieť aj samotného režiséra – pána Jakubiska, s ktorým sme sa s jeho dovolením aj odfotografovali. Z tejto exkurzie sme odchádzali s veľmi dobrými pocitmi, aj keď v Bratislave je ešte veľa pekných miest, ktoré sme si nestihli prezrieť. Hoci naše hlavné mesto nie je úplný obor, predsa má určite turistom čo ponúknuť.