zo života školy »

Na exkurzii v podbrezovských železiarňach a v Hornej Lehote
Text a Foto: Michal Bacík

V piatok 30. septembra sa žiaci ôsmeho ročníka spolu s pani učiteľkou Evou Lakomčíkovou a pánom učiteľom Michalom Bacíkom zúčastnili exkurzie v Železiarňach v Podbrezovej a Pamätnej izby Sama Chalupku v Hornej Lehote.

Po príchode do Podbrezovej sme sa pred vchodom do železiarní rozdelili na dve skupiny. Prvá smerovala do Hutníckeho múzea, aby sa oboznámila s históriou spoločnosti a druhá začala prehliadku po veľkom „železnom“ areáli. V Hutníckom múzeu sa žiaci okrem histórie dozvedeli veľa zaujímavých vecí. Niektorí vedeli, že majú kvalitné futbalové mužstvo, že odkúpili a s pomocou európskych grantov obnovujú a zveľaďujú hrad v Slovenskej Ľupči alebo že spracovávajú tony železného šrotu, ktorý vidieť popri ceste okolo. Novinkou pre nich bolo, že majú v Podbrezovej svoju Strednú odbornú školu hutnícku a Súkromné Gymnázium.

Po tom, ako sme sa v múzeu oboznámili s technológiou výroby ocele, vybavili nás ochrannými plášťami a prilbami a presunuli sme sa priamo do haly, kde začína proces spracovania železného šrotu a končí hotovými žeravými ingotmi pripravenými na ďalšie spracovanie – valcovanie, ťahanie rúr a iné. Prechádzali sme spleťou schodísk a riadiacimi centrami na niekoľkých úrovniach. Stáli sme pri tom, keď sa do tavnej pece nasypalo niekoľko ton šrotu a cez ochranné sklíčko sme nazreli do kotla s roztaveným železom. „Bolo zaujímavé sledovať, ako chlapi otvárali bránu, za ktorou sa tavili tony železného odpadu.“ (Miriam Bacíková, 8.A)

Dozvedeli sme sa, že kvalitná oceľ dosiahne svoje parametre až pridaním niekoľkých prísad. Inak by bola pre ďalšie spracovanie nevyhovujúca. Na záver sme uvideli na mieru narezané kusy ocele a pocítili z nich nesmiernu sálajúcu horúčavu aj ďalej od výrobnej linky. Prehliadku v železiarňach sme ukončili odovzdaním ochranných pomôcok a s pocitom vedomia, že zas vieme niečo o trochu viac o železe a továrni v našom blízkom okolí.

Exkurzia pokračovala návštevou Pamätnej izby Sama Chalupku v Hornej Lehote, ktorá sa nachádza v budove bývalej evanjelickej školy blízko evanjelickej fary, rodného domu Sama Chalupku, kde je pamätná tabuľa a jeho pomník z roku 1974 od akademického sochára Stanislava Bíroša.

Expozícia pamätnej izby bola rozdelená na dve časti. V prvej časti sme si prezreli etnografický materiál, ktorý približuje život obyvateľov Hornej Lehoty a okolia. V druhej časti sme sa oboznámili s materiálmi o živote a diele Sama Chalupku, popredného básnika štúrovskej generácie - ukážkami jeho rukopisov, knižnými vydaniami jeho prác a niektorými jeho osobnými vecami. Mali sme možnosť spoznať aj písomné dokumenty o chalupkovskom rode a o živote dramatika Janka Chalupku, staršieho brata Sama Chalupku. „Zaujal ma verš, ktorý si želal mať Samo Chalupka na svojom pomníku - Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som. ...“ (Miriam Bacíková, 8.A)