Tatranské štíty nás výhľadom prekvapili
Text: Justína Emma Debnáriková, 7. A / Foto: © Marcel Hlaváč 2014

Pred pár dňami sme sa my, siedmaci zo Slovenskej Ľupče, spolu s učiteľmi vybrali na výlet do Vysokých Tatier. Ich nádheru sme si spoločne vychutnali z rôznych pohľadov. Posúďte sami...
Vedeli ste, že práve naše Vysoké Tatry sú najmenšími veľhorami sveta a zároveň sú na území medzi Alpami, Kaukazom, Uralom a Severným ľadovým oceánom najvyšším vnútrozemským pohorím v Európe? Hlavný hrebeň pohoria je totiž dlhý až 26 km!
Aj cesta bola dobrodružná
Bol štvrtok – skoré ráno a ospalá hodinová ručička nedosiahla ani 5 hodín. Pomaličky sme sa schádzali na železničnej stanici v Slovenskej Ľupči. Všetci sme ešte zívali, lebo niektorí večer nemohli zaspať, pretože sa veľmi tešili na ďalší deň. Prišiel vlak a my sme teda nastúpili. Čakali nás naše Tatry! Už cesta však bola pre nás, siedmakov, dobrodružná. Prvý prestup nás čakal v Banskej Bystrici, kde sa k nám pripojila aj triedna pani učiteľka. Okrem nej s nami cestovali ešte jedna pani učiteľka a jeden pán učiteľ.
Ľudia vo vlaku
Nastúpili sme teda spoločne do ďalšieho vláčiku. Tentoraz sme cestovali o čosi dlhšie, takže sme sa pekne usadili a spravili si pohodlie, najedli sa i napili a porozprávali sa o kadečom. Vlak mal kupé oddelenia, no nesedeli sme v nich sami. Spoločnosť nám robili dvaja ujovia. Jeden z nich bol pán farár. Viedli zaujímavý rozhovor. Prestupov do Tatier sme mali nakoniec šesť. Všetky boli uponáhľané, aby sme vlaky včas a všetci stihli. Pozorovať ľudí na staniciach však bolo skutočne zaujímavé. Napríklad v takom Poprade, kde sme mali aj ,,rozchod po stanici“, pretože času bolo dosť, kým sme čakali na ďalší vláčik. Najkrajší bol vláčik v Starom Smokovci. Nový, krásne prerobený. Viezol nás priamo hore - do hôr.
Lanovky a nádherné výhľady
Tu sme si kúpili lístky na lanovku a spoločne nastúpili. Mali sme svoju vlastnú kabínku, pretože lanovky sú pre štyri osoby a ja s kamarátkami sme boli akurát štyri. Keď nás vyviezli hore, výhľad na tatranské štíty bol nádherný. No čakala nás ďalšia cesta lanovkou. Tentoraz 10-miestnou a ešte krajšou. Kabínky lanovky nás vyviezli až k Skalnému plesu a tam začala pravá turistika - okolo Skalného plesa a potom Malou Studenou dolinou po veľkých kameňoch. Keď sme zišli dole ku chate, možno neuveríte, ale uvideli sme čosi zvláštne! Pobehovali tam tri malé nebojácne líšky.
Roztomilá zubačka
Po dlhej, 2,5 hodinovej a ťažkej turistike sme sa konečne poriadne najedli a spokojní, s plným bruškom, sme si mohli v chate kúpiť aj nejaké suveníry. Čakala nás cesta z Hrebienka „zubačkou“ (ozubnicovou železnicou) ďalej do Starého Smokovca. Tam sme si dali malý rozchod a mohli sme si isť pokúpiť nejaké suveníry, niečo na papanie a popozerať si krásne podtatranské mestečko.
Cesta domov
Cestu domov cez Poprad a Vrútky sme už takmer nevnímali. Príjemne unavení a plní krásnych zážitkov sme dorazili konečne domov k rodičom, ktorí nás privítali krásnym úsmevom. Ešte dlho budeme spomínať na tento super výlet.