Na túto misiu sme si museli trochu počkať, kým zima nestratí svoju moc a sneh úplne zmizne. Putovali sme lesom presne ako Robin Hood. Naučili sme sa pohybovať nehlučne, orientovať sa sluchom. Učili sme sa byť aj neviditeľní. Kým sme sa hrali ujo Milan s šikovnými piatakmi narezali 40 prútov na luky. Postupne sme si ich s jeho pomocou urobili. Trochu to trvalo ale toľko lukov za svoju zbojnícku kariéru nevyrobil ani Robin. Potom nastala strelecká príprava. Aj napriek našej usilovnosti nám šípy po vystrelení padali rovno k nohám. Nie a nie prísť na tajomstvo ďalekostreľby . Musel nám ho prezradiť až ujo Milan – a to že držať máme jednou rukou luk a druhou tetivu, a nie šíp. A potom to šlo už parádne. Cestou späť sme našli pozostatky z hostiny vlkov, zasadené malé stromčeky a kalamitný les po nájazdoch lykožrúta. Porozprávali sme sa o liečivej moci prírody aj o tom ako sa voľakedy ošetrovali rany.
Vieme ako si vyrobiť luky, aj z nich strieľať, takže...