Vyšlo nám to. Snáď jediný pekný deň v novembri. Postupovali sme podľa indícií v skupinkách od školy.

• Choroby sú metla ľudstva a proti jednej smrteľnej som chránil Ľupčanov
• Z malých budú veľkí a pľúcami zeme ich volajú a tu, vo veľkom príbytku sídlia ich zakladatelia
• Z výšin hľadím na vás ľudkovia ľupčianski, aj na teba, veľká voda Hron sa volajúca. Z hora vidím z mojich početných okien. Osem mocných nôh ku mne priviezlo mnoho ľudí
• S vetrom opreteky sme tu nedávno behali a drakov nenásytných šikovali
• Les zakliaty usilovné malé ruky odkliali a teraz tu určite veľkú múdrosť nájdu

A veru sme našli. Každý odhalený kúsok cesty sme si starostlivo zakreslili do mapy. Cestou sme sa ale museli naučiť robiť s buzolou, až potom sme mohli múdrosť hľadať. V skupinkách podľa azimutu, krokov a pomôcok z prírodnín sme našli kartičky so slovami. Trochu sme sa potrápili s ich usporiadaním, ale stará indiánska múdrosť bola rozšifrovaná. Po vylúštení poslednej, ujom Milanom vyslovenej indície sme sa rozbehli hľadať poklad a po jeho nájdení sme sa presvedčili, že peniaze sa naozaj jesť nedajú a preto sme uprednostnili radšej sladkú odmenu. Vrátili sme sa cez Hôrku, spoznali sme tajomstvo masového hrobu a popri koníkoch sme sa vrátili pred školu. Poklad sme našli, nestratili sme sa ...