Na východ od Slovenskej Ľupče v rudohorskej časti sa vypínajú dva pri sebe stojace vrchy. Z toho menšieho sa pred vyše sto rokmi zrútil jeho skalný vrchol. Teraz sa tam vytvorili prudké tiesňavy, ktorými sa často zosúva sneh. Keď sa odtiaľ niekto pozerá dole do doliny, istotu má iba vtedy, keď sa drží nejakého stromu. Zhora to vyzerá, akoby ste sa pozerali do priepasti. Druhý vrch je oveľa mohutnejší a vyšší. Z diaľky vyzerá ako vyhasnutá sopka. Vypína sa tesne nad Lučatínom, kde ho volajú Lučatínska kopa. Obidva vrchy sú porastené listnatými stromami, na ktorých je v zime striebristý osúheľ. Sneh z týchto vrchov schádza medzi poslednými. Popri nich sa často motá medveď hnedý, ktorého miestni obyvatelia nazývajú Astor. Jeho meno je skomolenina slov “ale stoj”, ktoré na neho skríkol vyľakaný poľovník, keď sa k nemu nečakane rozbehol. Ostatní poľovníci počuli, že vykrikuje meno Astor. Tieto dva vrchy spolu prežili už toľko ťažkých rokov, ale stále tam stoja ako dve sestry a držia spolu.

Jakub Mezovský, 9. a