Ja a rodina moja,
sme včeličky, čo sú časťou roja.

No čas uteká, nestojí.
Prečo nám nechce spraviť po vôli?

Nech trošku zastane,
nech opäť detstvo nastane.

Veď nebudeme deti stále,
nebudeme bábätká malé.

Ale keď nastanú problémy,
zbadáme, že sme dospelí.

Ja ale, moju rodinu rada mám,
v budúcnosťi sa tiež o ňu postarám.

A čo vám o sebe napíšem?
Radšej vám viac moju rodinu opíšem!

Je naozaj veľká, preveľká,
na jej mená by nestačila jedna nástenka.

Nie je vymyslená, ani požičaná,
no úplne obyčajná.

Aj keď na seba málo času máme,
ale keď môžeme byť spolu, ujsť si to necháme.

Adriana Peťková, 6. b