Asi pred 500 rokmi v ďalekej krajine žil bača Ondrej. Mal veľa oviec a chodil s nimi na veľkú lúku pod skalu menom Medená skala. Ondrej si pod skalou hrával na píšťalke a rozmýšľal, prečo dostala skala taký názov. Raz podvečer prišla k nemu starenka a pýtala si trocha vody. Ondrej jej s radosťou podal pohár s vodou a opýtal sa jej, či nevie, prečo dostala táto skala taký názov. Starenka povedala: „Poznám prečo má táto skala taký názov, ale ten príbeh je veľmi dlhý, tak sa tu stretneme zajtra.“ Na druhý deň podvečer prišla starenka a začala bačovi rozprávať príbeh. „Bola som vtedy ešte veľmi mladá, mala som asi dvanásť rokov, keď mládenec ako ty chodil pásť ovce pod túto skalu. Jedného letného dňa som tu neďaleko bola zbierať lesné plody, keď som začula cvengot zvoncov a hru na píšťalke. Nedalo mi to a podišla som bližšie. Pod veľkou skalou pásol urastený mládenec ovce. Chvíľu som ho pozorovala. Mládenec zrazu prestal hrať a povzdychol si: Ach ty veličizná skala, kiež by si mi pomohla v mojej biede a vydala poklady, ktoré ukrývaš vo svojom vnútri. Zrazu sa začala zem pod nohami triasť a skala sa otvorila. Mládenec vstal a vošiel do skaly. Boli tam poklady o akých sa mu ani nesnívalo. Vzal si svoju kapsu a začal ju plniť pokladom. Tu sa ozval Pán skaly. Hej mládenec vezmi si, len toľko zlata koľko potrebuješ a ži aj naďalej tak, aby sa z teba nestal chamtivý človek. Mládenec vzal poklady a odišiel. Naďalej býval v drevenici so svojou mamkou a oteckom a štyrmi súrodencami. Po mesiaci sa konal v susednej dedine jarmok. Darmo mu rodičia dohovárali, aby tam nešiel, keď prišiel mládenec na jarmok, začal kupovať všetko čo uvidel, no nikomu nič z toho čo kúpil, nedal. Najhoršie zo všetkého však bolo, že si prestal vážiť aj svojich rodičov. S ničím im nepomáhal, len na svoju parádu míňal a nosil sa po dedine pyšne, ako páv. Z pokladu, ktorý mu ešte ostal, kúpil si nádherný kaštieľ, robil tam veľké hostiny a zábavy, ale len s bohatými ľuďmi. Mládenec ani nevedel, že sa mu rodičia od žiaľu pominuli. Roky ubiehali a z pokladu mu už nezostal ani deravý groš. Vybral sa teda ku skale. Trikrát na skalu zaklopal a tá sa otvorila. Vošiel dnu, a keď začal brať z pokladov Pán skaly ho za jeho zlé činy kruto potrestal. Všetky poklady sa vraj na meď premenili a on ostal v skale navždy uväznený. Od tých čias túto skalu volajú všetci ľudia Medená skala. No, bača Ondrej, už začína pomaly svitať, mali by sme sa pobrať domov.“ Ďakujem ti starenka za tento príbeh.

Michaela Kostúrová, 7. a