Keď sa pozerám na okolitú prírodu, vždy si kladiem otázku, ako mohlo vzniknúť niečo tak krásne a neopísateľne jedinečné, ako je pohľad na znovu ožívajúce lúky, lesy a zvieratá prebúdzajúce sa zo zimného spánku. Vtáčiky si veselo štebocú a švitorivo lietajú nad čerstvo kvitnúcimi, pestrofarebnými a rozvoniavajúcimi stromami a kvetmi. Prvé jarné kvietky opäť vykúkajú spod fliačikov bieleho snehu a na okolitú prírodu sa usmievajú spoza vysokej, rosou zvlhčenej trávy, akoby sa chceli rozhýbať po dlhej zime. Každý lístok na strome sa pohybuje v rytme slabo chvejúceho sa vetra. Zo studeného potôčika sa ozýva veselý šuchot rýb, ktorých šupiny sa odrážajú na hladine priezračne čistej vody ako slnko na horských bralách. Z každého kúska farbami hýriacej lúky počuť piskľavé hlásky zvierat, ktoré sa práve prebudili k životu po dlhej a krutej zime. To znamená, že čas odpočinku a leňošenia sa skončil a v celom lese znova počuť melódiu roznych zvukov, ktoré ma tak upokojujú a ktoré prírode dodávajú tú neopísateľnú krásu.

Ivana Palúchová, 8. a