Začalo sa to v pondelok, keď som navštívila milú pani doktorku. Tá mi po dôkladnom vyšetrení oznámila nie milú správu, že mám zapálené hrdlo a musím to poriadne vyležať. V okamihu ako som prekročila prah nášho domu a ľahla som si do ešte nevyhriatej postele. Začala sa vojna dvoch odlišných svetov ľudského tela. Súboj titanov. Na jednej strane stáli zlé bacily, ktoré zatiaľ tento súboj vyhrávali. No na druhej strane sa do protiútoku proti nepríjemným bacilom zapojili zdravé vitamíny skryté v čerstvom ovocí, ktoré mi nakúpila mama. A samozrejme menej zdravé tabletky, spolubojovníci vitamínov. Môj štvrtý deň nebol príjemný, keďže sa moji spolužiaci vybrali na lyžiarsky výcvik. Pomyslela som si: “Oni sa tam zabávajú a ja ... ja ležím doma v horúčkach.“ Odo mňa ochorela aj moja sestra a tak sme „bojovali“ spolu. Bolo to náročné, veď v našej izbe sa muselo preháňať niekoľko stoviek možno tisícok bacilov. Po týždni jedenia vitamínov, tabletiek, slepačej polievky, pitia horúceho čaju a vyspávania som sa vybrala na kontrolu. Dlhé čakanie strávené v čakárni bolo nudné. Konečne som sa dostala na rad po hodine. Pani doktorka mi po krátkom vyšetrení s úsmevom povedala: “Je to v poriadku.“ Veľmi som sa potešila a rýchlo som sa opýtala, či by som nemohla ísť na lyžiarsky. Sestrička hneď vykríkla: “V žiadnom prípade. Môže sa ti to vrátiť!“ V tom momente som už taká šťastná nebola. Ako sa hovorí na chvíľu mi zamrzol úsmev. Ale dalo sa to predpokladať. K tomu sa doktorka spýtala: “Kedy sa vám končí lyžiarsky?“ Pohotovo som povedala: “V stredu.“ To sa mi stalo osudným. Zostala som do stredy kvasiť doma. Malo to však aj svetlé stránky. Napríklad som mala viac času na zopakovanie učiva.

Lívia Lipová, 7. b