Môj nezabudnuteľný zážitok so susedovým psom sa stal v jeden horúci letný deň. Boli prázdniny. Slnko hrialo a ručička teplomera stále stúpala. Otec mi sľúbil, že keď bude teplo, pôjdeme splavovať Hron. Tento deň bol na to ako stvorený. Nafúkali sme si veľké gumené kolesá a išli sme. Otec, mama a ja. O chvíľu sme zistili, že sa k nám pridala susedova fenka, Bobina. Darmo sme ju posielali domov, nechcela sa vrátiť. Bola rozhodnutá ísť s nami. Po chvíli sme dorazili na miesto, odkiaľ sme sa chceli spustiť. Stáli sme na zelenej lúke, posiatej rozkvitnutými pestrofarebnými letnými kvetmi. Hron si pokojne žblnkotal vo svojom koryte. Sem-tam zafúkal tichý vánok. Na druhej strane rieky sa týčili vysoké sivé bralá. Starosti nám začala robiť Bobina. Nevedeli sme, ako sa dostane domov. Keď sme nasadli do kolies, Bobina neváhala a skočila do vody za nami. Plávala nepretržite vedľa nás. Začala byť unavená, a tak sa rozhodla, že si oddýchne na brehu. Chcela sa zachytiť o konár pri brehu. Ako sa postavila prednými labkami na konár, šmyklo sa jej a Bobina zmizla pod hladinou. Onedlho sa vynorila a doplávala k brehu. Chvíľu sa pozerala, ako sa jej vzďaľujeme z dohľadu. Potom našu cestu sprevádzala po brehu. Keď nabrala viac síl, znova skočila za nami do vody. Doplavili sme sa až za náš dom. O chvíľu vyliezla z vody. Spokojní a bohatší o zážitok sme sa všetci štyria vrátili domov.

Michaela Šnajdarová, 6.b