Kráľ a černokňažník Na Ľupčianskom hrade žil veľmi dávno jeden kráľ, ktorý mal krásnu dcéru. Na jeho kráľovstvo však prišiel neúrodný rok. Stále pršalo, ba i krúpy padali. Všetky zásoby jedla, ktoré v kráľovstve boli, sa už minuli. Pomaly nemali čo do úst vložiť. Kráľ teda poslal poslov do susedných krajín, aby pýtali úrodu pre kráľovstvo. Ale márne. Vrátili sa s prázdnymi rukami. "Ani v susedných kráľovstvách nemajú čo jest, nie to ešte aby druhým dávali," hovorili poslovia. Kráľ zosmutnel. Vydal sa k rieke (dnešný Hron), jeho vernej poslucháčke, aby jej porozprával o svojom trápení. "Rieka, tebe môžem všetko povedať. Veď sama vidíš aký zlý a neúrodný rok prišiel. Nemám čím svoju jedinú dcéru nachovať, a nie to ešte všetkých ľudí v tomto kráľovstve. Nože rieka, poraď mi." "Ja ti poradím," ozval sa čudný hlas. "Kto je to?" opýtal sa kráľ. "A či ma nevidíš. Pred tebou stojím." Z vody sa vynoril neznámy muž. "Som černokňažník," povedal. "Pomôžem ti. Dám ti úrody, koľko len chceš, no zato mi musíš dať svoju jedinú dcéru." Kráľ v slabej chvíľke privolil. "Prídem si po ňu o desať rokov," zakričal a zmizol v rieke. "Ach, čo som to len vykonal. Veď som ja vlastnú dcéru obetoval." Kráľ bol čím ďalej smutnejší. Hoci bolo v kráľovstve jedla nadostač, kráľa stále hrýzlo svedomie. Prechádzali dni, týždne, mesiace aj roky. Pomaly už uplynul aj desiaty rok. A v kráľovstve sa zrazu zjavil černokňažník. "Prišiel som si po to, čo si mi sľúbil." A či kráľ chcel alebo nechcel, musel svoju dcéru odovzdať černokňažníkovi. V poslednej chvíli ho napadla spásonosná myšlienka. "Počkaj! Čo ak ty vôbec nie si černokňažník a snažíš sa ma oklamať. Nuž, dokáž mi to!" "Samozrejme," povedal černokňažník a zmenil sa na zúrivého leva. "Ó," zvolal prekvapený kráľ, "vystrašil si ma. Takto sa ťa moja dcéra určite zľakne. Skús sa premeniť na niečo pekné a krehké." Černokňažník sa premenil na zrkadlo. Kráľ nelenil, vzal zrkadlo a spustil ho z hradnej veže. Zrkadlo sa rozletelo na tisíc drobných kúskov a s ním sa aj černokňažníkova moc pominula. Teraz im už nemohol ublížiť. V kráľovstve opäť vládol pokoj a láska.

Michaela Šnajdarová, 7. b