Diego a kôň Diego sa aj dnes vydal na prechádzku po prérii a dúfal, že sa mu podarí uvidieť stádo divých koní, ktoré už niekoľko týždňov pozoruje. Diego je mladý muž štíhlej postavy s tmavými vlasmi a modrými očami. Žije uprostred prérie ďaleko od ľudí na malej farme, kde chová dobytok. Farmu zdedil po otcovi, ktorý prednedávnom zomrel. Jeho práca ho baví, no najradšej pozoruje divé kone, žijúce voľne v prérii. Keď prišiel Diego na miesto, odkiaľ zvyčajne pozoruje kone, učupil sa do kríkov a trpezlivo čakal. Bol nesmierne trpezlivý a takto vydržal aj niekoľko hodín. Asi tak po hodine začul dunenie, ktoré sa približovalo k nemu. Už sú tu, pomyslel si pre seba, tešiac sa, že ich znova uvidí. Odrazu zadunel výstrel. Diego sa zľakol. Inštinktívne siahol po puške, ktorú stále nosil zo sebou. Napätie sa stupňovalo s približujúcim sa dupotom. Konečne sa zjavili kone. V spleti cválajúcich tiel rozoznal neznámych jazdcov. Lovci koní, konštatoval mladík. "Ten čierny vpredu bude môj", kričal prvý jazdec. "Ja chytím toho siváka", odpovedal mu druhý. Diego niekoľkokrát vystrelil do vzduchu a zakričal ako len vládal: "Poďme chlapi, obkľúčme ich, konečne ich pochytáme." Pytliaci sa zľakli výstrelov a zmizli v prérii. Divé kone splašene pobehovali okolo. Diego zbadal medzi nimi krásneho čierneho žrebca. Kríval. Bol to určite vodca stáda, ktoré teraz nevedelo čo robiť. Ako sa tak k nemu pomaly blížil, odrazu žrebec hlasno zreval a stádo sa dalo na útek. Žrebec však zaostal. Zranenie muselo byť vážne. Diego skúsil niekoľkokrát priblížiť sa k nemu, no kôň odkrivkal vždy do bezpečnej vzdialenosti od neho. Takto to mohlo trvať donekonečna. Začalo sa stmievať a mladík sa musel vrátiť na farmu. Keď si večer ľahol do postele, ešte dlho nemohol zaspať. Stále mal pred očami krívajúceho vraníka. Zavčasu ráno nachoval Diego dobytok a vydal sa opäť do prérie. Pochyboval, že dnes tu uvidí kone. Niekoľko minút chodil po miestach včerajšieho stretnutia. Všade naokolo bola zváľaná tráva a stopy bude vidieť ešte niekoľko dní. Keď sa vracal domov donieslo sa mu do uší slabé zastonanie. Odprisahal by, že to bol kôň, no nikde nikoho nevidel. Zastonanie sa ozvalo znova. Prichádzalo z vysokej trávy, len niekoľko metrov od Diega. Rozbehol sa tým smerom a vtom ho zbadal. Čierny žrebec ležal na zemi a zhlboka dýchal. Keď zbadal Diega zdvihol hlavu, no vstať nevládal. Bol vyčerpaný. "Hneď sa vrátim," prihovoril sa mu Diego, hladkajúc ho po šiji, "zájdem domov po svoj voz a odveziem ťa na farmu." Len čo to dopovedal rozbehol sa krížom cez prériu rovno domov. Bežal čo mu sily stačili. Vedel, že dôležitá je každá minúta. Za hodinu bol naspäť aj s pomocníkom z farmy. Naložili zraneného koňa na voz a vrátili sa domov. Na farme prezrel Diego koňa a zistil, že má postrelenú nohu. Vybral guľku a vyčistil ranu odvarom z liečivých bylín. Celý čas sa koňovi prihováral. "Budem ťa volať Čierny Blesk, neboj sa, dostaneš sa z toho," opakoval mu stále. O pár dní sa cítil Blesk oveľa lepšie. Pokrivkával po dvore a Diego usúdil, že je čas pustiť ho na slobodu. Pristúpil k nemu. Cítil jeho dych na tvári. "Už si takmer úplne zdravý," prihovoril sa mu a kôň akokeby na súhlas pokýval hlavou a veľkým jazykom olizol Diega po tvári. "Musíme sa rozlúčiť. Viem, že sa chceš vrátiť k svojmu stádu." A tak, aj keď s veľkým žiaľom, otvoril Diego ohradu a plesol vraníka po zadku. "Bež, Čierny Blesk, bež za svojím stádom, lebo si to rozmyslím," Kôň vyrazil, cítiac voľný priestor okolo seba. Po niekoľkých metroch zastal, otočil sa a hlasno zafŕkal na pozdrav. Ohrada zostala prázdna. Smútok naplnil Diegovu dušu. O niekoľko dní sa vybral opäť do prérie. Neveril, že ich znovu uvidí. Boli tam. Čierny Blesk bol medzi nimi. Zvolal na neho menom. Žrebec zdvihol hlavu a zavetril tým smerom, kde stál mladík. Potom sa pohol k nemu. "Čierny Blesk, tak sme sa opäť stretli," prihováral sa mu a hladkal ho po hlave. Ostatné kone ich zvedavo pozorovali. Diego sa s krásnym pocitom šťastia vracal domov. Na druhý deň ráno sa zobudil Diego do pekného slnečného dňa. Ako obyčajne otvoril okno a vtom ho uvidel. Čierny Blesk sa vrátil.

Matúš Hirka, 7. c