exkurzie

Jeseň v znamení exkurzií a vyučovania poznávaním

Vysoké Tatry Ráno som vstala s úsmevom na tvári. Čakala nás exkurzia do Vysokých Tatier. Vstávať sme museli veľmi skoro, aby sme všetko stihli. Prišli sme na vlakovú stanicu a čakali sme na vlak. Bola ešte tma, takže sme z okien nič nevideli. Sedeli sme v kupé v skupinkách. Veľakrát sme prestupovali. Turčianske Teplice, Martin, Vrútky, Poprad. Cesta bola dlhá, no mohli sme sa zabávať s kamošmi. Vystúpili sme v Poprade a išli sme na tatranskú elektrickú železnicu. Odviezli sme sa až do Tatranskej Lomnice. Chvíľku sme kráčali a zaradili sme sa do radu na lanovku. Niekto sa bál a niekto zas nie. Ja som sa teda bála veľmi. Keď sme vystúpili, uvideli sme krásny Lomnický štít a Skalnaté pleso ‒ prekrásny výhľad. Išli sme náučným chodníkom okolo plesa. Bolo tam málo vody. Nasledovala dlhá túra, teda cesta dolu. Verte-neverte, 1700 m n. m. je predsa len dosť, i keď nejakú cestu sme zišli pozemnou lanovkou. Šľapali sme, nohy nás boleli, padali sme ako hrušky, nič sme nevládali. Konečne sme boli na Hrebienku. Dolu sme zišli pozemnou lanovkou preplnenou ľuďmi. Kúpili sme si ešte suveníry a nastúpili sme do vláčika. Cesta domov bola taká istá ako cesta tam. Zasa tma. Tiež sme nič nevideli, ibaže to bolo večer. Domov sme prišli unavení a ospalí. Napriek únave som prežila zatiaľ tú najkrajšiu exkurziu. Exkurziu, na ktorej som sa zoznámila s pokladom nášho Slovenska ‒ s Tatrami, a to všetko vďaka pani učiteľkám. Alexandra Horváthová, 6. B trieda