zo života školy »

21. marca 2018 sme navštívili druhé najväčšie mesto Slovenska Košice. Už o 5.40 hod. sme sa stretli na železničnej stanici. Po príchode vlaku sme doň nasadli a vycestovali sme. Najprv sme cestovali do Zvolena, kde sme presadli na rýchlik do Košíc. Cestovali sme štyri hodiny. Počas cesty sa každý zaoberal niečím iným. Niektorí pozerali filmy, iní sa hrali karty alebo sme sa len tak o všeličom rozprávali. V Košiciach sme vystúpili a išli sme na námestie. Pred Dómom sv. Alžbety sme sa odfotili a pani učiteľky nám porozprávali o histórii pamätihodnosti. Znovu nám pripomenuli, ako sa treba správať na verejnosti a v múzeách. Vo vnútri Dómu väčšinu z nás zaujali krásne farebné okná rôznych tvarov a s rôznymi obrazmi. Zaujímavá bola tiež spievajúca fontána, zvonkohra a architektúra stropov. Po prehliadke Dómu sme boli v historickom – „mučiarenskom“ múzeu (Miklušova väznica). Videli sme izby, v ktorých pykali za tresty ženy aj muži predtým, ako ich popravili. Zistili sme, že ženy to mali vo väzení oveľa horšie ako muži. Muži mali vodu, teplo a okná. Ženy mali maličké okná a zimu. Prezreli sme si aj rôzne mučiarenské náčinie. Po prestávke na občerstvenie sme navštívili ešte Slovenské technické múzeum – Sieň výbojov. Tu sme si po premietnutí krátkeho filmu o slávnom fyzikovi Nikolovi Teslovi a niekoľkých ukážkach pokusov s elektrinou aj sami na sebe mohli vyskúšať vplyv elektrických výbojov. Bolo to zábavné a úsmevné. V závere exkurzie sme si kúpili suveníry, nastúpili do vlaku a odcestovali domov. Napriek toľkým hodinám vo vlaku to bol super deň a sme vďační za nové zážitky a spoznávanie nových miest.

Začiatkom marca sme sa vybrali na návštevu do knižnice. Teta Danková nám porozprávala o knihách, prečítala rozprávku a potom sme čítali aj my jej. Bola prekvapená, ako nám to niektorým dobre ide. Porozprávali sme jej o našich najobľúbenejších knižkách. Po preskúmaní všetkých zákutí knižnice a prelistovaní zaujímavých kníh sme tetu knihovníčku obdarovali našimi výtvormi a sľúbili sme, že táto naša návšteva určite nebola posledná.

Na tento deň sme sa veľmi tešili. Niežeby sa nám v škole nepáčilo, ale nám bolo trošku smutno za pani učiteľkami zo škôlky. Po úvodnom vyobjímaní sme sa pochválili, čo už všetko vieme a hneď sme sa rozbehli za kamarátmi škôlkarmi a ich hračkami. Na záver sme predškolákov pozvali k nám na návštevu a boli sme obdarovaní výbornými koláčikmi na cestu.

V pondelok 12. marca mali štvrtáci naozaj zaujímavú besedu s "nádejným" hydrometeorológom... v podstate už pracovníkom SHMÚ a študentom fyzickej geografie a geoinformatiky Maťom Halajom. Napriek mladému veku sa postavil pred žiakov s množstvom, ale naozaj množstvom nových informácií o tom, ako sa predpovedá počasie, ako a čo všetko ovplyvňuje výška tokov v SR... ako vznikajú víchrice, tornáda, cyklóny... Žiakov dokázal zaujať a nadchnúť, čoho výsledkom bola živá diskusia. A keď dorozprával, otázkam nebolo konca ani kraja. Som veľmi rada, že medzi nás prišiel a s oduševnením deťom ukázal záľubu, ktorej sa venoval od malička, a ktorú úspešne pretavil do profesijnej orientácie. Ďakujeme krásne.

Školské dni plynú veľmi rýchlo, aj my na chemickom krúžku máme už za sebou kus práce, v našom prípade nenáročného experimentovania. Ako tradične sme našu činnosť začali prípravou na Vianočné trhy – okrem mydiel sme tento rok vyrobili aj prírodné balzamy na pery a šumivky do kúpeľa. Ďalej to už boli rôzne oxidácie a redukcie, písanie tajným písmom, zmeny ph-hodnoty – väčšinou deje spojené s farebnými zmenami, ktoré sú (nie iba pre chemikov ) vždy veľmi efektné. Veď, posúďte sami.