zo života školy »

Natálka Venderlová z 3. A veľmi rada číta príbehy v knižkách. Ale ona ich nielen rada číta, ale si ich aj sama vymýšľa. A tak napísala príbeh o dvoch deväťročných sestrách Kike a Nike. Svojou prózou získala krásne druhé miesto v autorskej literárnej súťaži žiakov ZŠ Banskobystrické pierko 2019, ktorú každý rok organizuje Verejná knižnica Mikuláša Kováča. Na slávnostnom vyhodnotení súťaže, ktoré sa konalo 4. júna, si Natálka vypočula vyjadrenie poroty a odniesla si domov diplom i hodnotné vecné ceny. Natálii Venderlovej srdečne blahoželáme a prajeme ešte veľa tvorivosti pri písaní ďalších príbehov.

28. mája sme sa my, deviataci, vybrali na exkurziu na Oravu. Cesta nám ubehla rýchlo, ani sme sa nenazdali a už sme boli v Ružomberku v SCP Mondi. Čakal nás tam zaujímavý výklad o výrobe papiera. Dozvedeli sme sa, ako sa spracúva drevo, ako sa z neho vyrába papier a ako sa následne skladuje. Ukázali nám celý areál, po ktorom sme sa presúvali v autobuse i pešo. Všetkých nás zaujal najmä sklad, v ktorom všetko fungovalo automaticky bez akéhokoľvek zásahu človeka.

Naša cesta pokračovala do Jasenovej, presnejšie do rodného domu jedného z najznámejších realistov, Martina Kukučína, vlastným menom Mateja Bencúra. Odfotili sme sa pred jeho sochou, ktorá symbolizuje jeho časté odchody z rodiska do zahraničia a neistotu, či sa ešte niekedy vráti domov. V dome sme videli veľa fotografií, zbierky poviedok i rukopisy písané písmom, ktoré si sám vymyslel.

Potom sme prišli do Leštín, kde nás privítala veľmi milá sprievodkyňa, ktorá nás zaujala svojím výkladom. Porozprávala nám o artikulárnych drevených kostoloch stavaných na Slovensku i o cintoríne v blízkosti kostola. Presunuli sme sa do kostola a usadení v laviciach sme počúvali zaujímavosti o jeho histórii. Okrem toho, že tam bol krstený P.O.Hviezdoslav, navštívil ho aj Ludwig van Beethoven. Majú tam strop, ktorý inde na svete nenájdete. Je výnimočný svojím vzhľadom – maľba na ňom pripomína mramor. Keďže sa tam nemôže kúriť kvôli zachovaniu dreva, tak sa tam nekúri a zatiaľ najnižšia nameraná teplota v jeho interiéri bola -29 stupňov (v ten deň sa tam konala svadba, krstiny aj pohreb).

Nasledoval polhodinový rozchod v Dolnom Kubíne. Bol síce krátky, ale všetci sme sa stihli najesť a nikoho sme tam nezabudli. Oravský hrad bol zlatý klinec programu. Ohúril nás svojím majestátnym vzhľadom. Stojí na mohutnom brale, z ktorého stáročia strážil obchodnú cestu do Poľska. Počas prehliadky hradu sme prekonali 600 schodov, ktoré boli v daždi trochu šmykľavé. V interiéri sme prešli cez niekoľko izieb s rôznym nábytkom – skrine, truhlice, postele i obrovské stoly so stoličkami pre hradných pánov. V národopisnom múzeu sme sa dozvedeli, ako žili obyvatelia Oravy v minulosti, videli sme dojhlavé teliatko aj stredovekú mučiareň a stretli sme tiež Drakulu, o ktorom tu bol pred mnohými desaťročiami natočený ešte nemý film. Unavení sme sa vrátili domov. Aj napriek dažďu, ktorý nás celou cestou sprevádzal, exkurzia sa nám páčila.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú obaly z vašej obľúbenej čokolády? Alebo ďalších potravín? My sme navštívili firmu ObalOtava a dozvedeli sme sa viac o ich výrobe. Táto firma sídli blízko Slovenskej Ľupče. Najprv nás pani Moravčíková milo privítala a predstavila nám ich podnik. Neskôr nás zaviedla priamo do obrovskej haly, kde sa už takto ráno pracovalo ako o život. Všade sa tlačilo, lepilo, orezávalo, skladalo. Samozrejme nám porozprávala o jednotlivých strojoch. Videli sme aj unikátne stroje z minulého storočia, ktoré by mohli ísť ako exponát do múzea. Také boli staré, ale nám sa zdali pekné. Ale všetko má svoj koniec a toto platí aj pre našu prehliadku. Ďakujeme za pútavý výklad.