Na válove pod zámkom

Na slovenských dedinách sa v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie podľa potreby. Pranie trvalo dva až tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, hlavne ženy. Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery alebo nanosiť vodu. V zime i v lete prali bielizeň s dreveným piestom na lavičke pri potoku a plákali načisto v tečúcej vode. Niekedy im na pranie slúžila väčšia tľapkavá skala, umiestená blízko potoka schválne na tento účel. Lepšie sa im pralo na lavičke, ženy nemuseli byť pri práci zohnuté. Takáto lavica bola používaná len na pranie bielizne, aby sa udržala čistá.

V Slovenskej Ľupči chodili ženičky prať na válov pod zámok, kde sa často museli zapisovať do poradovníka, aby sa všetky pomestili. Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej. Neskôr sa pralo mydlom.

Prvý deň sa „zváralo". Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla, ktoré vyrábali debnári. Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvoľnila. Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce, sa škrobili škrobom vyrobeným z múky. Na tento účel používali zemiakový škrob, ktorý si urobili doma z narajbaných zemiakov. Podľa možnosti bielizeň sušili vonku na dlhých dreve¬ných žrďkách umiestených pod strechou buď na podstení alebo v záhradke. Slnko plátenný odev krásne usušilo a súčasne vybielilo. Stávalo sa ešte belším a jemnejším.

Aj naši žiaci mali možnosť vyskúšať si pranie tkaných pokrovcov (kobercov) na válove v Slovenskej Ľupči. A ako im to išlo, o tom Vám napísala Alexandra Horváthová z 8. B. Pozorne sme počúvali inštruktáž pani učiteliek a keď sme boli oboznámení s postupom, vytasili sme svoje poctivo pripravené ryžáky a hor sa do roboty. Bolo veru teplo. Pri práci sme sa striedali a vládla harmonická pracovná nálada, ba sme si aj spievali. Ponožky v mokrých teniskách nám čľapkali, slnko nás spaľovalo, no robotu bolo treba dokončiť. Napriek všetkému to bola zábava. Pokrovec, z oboch strán čistý, sme zaniesli do školy, kde sme ho zavesili, aby sa vysušil. Spoznali sme prácu, ktorú naše staré a prastaré mamy vykonávali bežne. Znova sme o niečo skúsenejší. Nakoniec je o jeden pekný koberec v našej regionálnej izbici viac.